stôl vidiekDnes si už ani nevieme predstaviť, žeby sme nemali doma stôl. Je takou samozrejmosťou, že  človek ho vníma, ako keby tu bol od nepamäti.

Keď si ja spomeniem na stôl, tak sa mi vybaví veľký drevený stôl, ktorý mala moja stará mama. Vo veľkej kuchyni, na ľavej strane, stála veľká pec na kúrenia a na varenie a oproti dverám, neďaleko okna, stál masívny stôl. Nohy mal mierne vyrezávané a asi  10cm od dlážky boli spojené krížom preloženými doskami.

Bol obklopený veľkými lavicami, vyrezávanými a zdobenými maľovanými vzormi.

Na stole sa krájal chlieb, kládla sa naň modlitebná knižka a bola zapálená hromničná sviečka v čase obavy o život  členov rodiny.

Významnú úlohu mal pri Štedrovečernej večeri, kedy predstavoval súdržnosť a pevnosť rodiny. Všetko čo bolo na ňom položené malo svoju symboliku a význam.

Na stôl sa kládlo novonarodené dieťa, aby načerpalo silu.

Pri nohách stola kľačala mladucha, pred odchodom na sobáš.

Pri stole dával požehnanie otec svojim deťom pred cestou, pri ňom sa lúčili.

Na stole sa nerobili špinavé práce a ani sa na neho nevykladali nohy.

Všetko dôležité sa odohrávalo pri stole.

Pri ňom sa rodina radila a rozhodovala o veciach hospodárstva a domácich prác.

Sedieť za vrch stolom bolo vždy najčestnejším miestom v dome. Toto právo patrilo len otcovi alebo najstaršiemu z bratov- gazdovi.

Aj keď za stolom sedávali len dospelí členovia rodiny a deti sa iba prizerali z lavičiek pri posteli či pri peci, stôl bol pre nich tou najlepšou školou. Od najútlejšieho detstva vnímali jeho úlohu v rodine, poriadok pri ňom. Formoval ich osobnosť, ich konanie. Pri ňom sa učili skromnosti, úcte k starším, uvedomovali si význam súdržnosti rodiny.

Dodnes v nás zostalo, že si stôl držíme v čistote, krášlime ho peknými obrusmi, veľakrát vyšívanými.

Žena obrus nadhodením prestrie a jemne ho rukami pohladí a vyrovná rôzne nerovnosti. …a začne na neho klásť jedlo…

Stôl- etymológia: niečo čo stojí, podľa mňa aj niečo čo pevne stojí

Článok je obohatený úryvkom z knihy Ľudový nábytok a bývanie na Liptove, Iveta Zuskinová